1.12.2014 konferencia podnikateľov pre podnikateľov v Bratislave

dá sa podnikať slušne?

program | povolanie podnikateľa | osobnosti  | registrácia | kontakt Kardinál Turkson v rozhovore pre portál Postoy

1. Aká je úloha podnikateľa v spoločnosti?

Spoločnosť potrebuje podnikateľov, ich vynaliezavosť, keď slúžia ďalším ľuďom prostredníctvom toho, čo produkujú a keď riadia svoje firmy ako spoločenstvo osôb. Za prvé, mali by vyrábať tovary a poskytovať služby, ktoré napĺňajú skutočné potreby ľudí a slúžia spoločnému dobru. Zároveň by mali prijať zodpovednosť za spoločenské a environmentálne náklady spojené s podnikaním. Mali by sa osobitne usilovať slúžiť chudobným a prinavrátiť vylúčených do  spoločnosti tak, ako vyzýva pápež František. Za druhé, vo svojich firmách by mali umožniť bezpečnú a zmysluplnú prácu. Tým uznajú dôstojnosť zamestnancov a ich právo rozvíjať sa v svojej práci, kde trávia toľké hodiny svojho života. Za  tretie, podnikatelia by mali rozvážne nakladať so zdrojmi a riadiť ich tak, aby budovali udržateľné podniky a zabezpečili zároveň rozvoj spoločnosti a životného prostredia pre súčasné aj budúce generácie.

2. Ktoré kľúčové hodnoty by mali podnikatelia mať najviac na zreteli vo svojom povolaní?

Základnou hodnotu je úcta k ľudskej dôstojnosti každého človeka. To zahŕňa úctu a uznanie talentov a schopností ľudí. Týka sa to zamestnancov, zákazníkov i širšieho obyvateľstva, s ktorým spolupracujú a ktorému ponúkajú svoje tovary    či služby. Najmä v prípade zamestnancov by mali rešpektovať kultúrne rozdiely a náboženskú slobodu. Mali by sa postarať o primeranú rovnováhu medzi prácou a ostatnými aspektmi života svojich zamestnancov. Ďalšou základnou  hodnotou je subsidiarita. Podnikaniu i samotnej práci jednotlivcov najviac prospieva, keď podnikatelia umožňujú svojim zamestnancom naplno využívať svoj potenciál a prijať toľko zodpovednosti, koľko zvládnu. To jednotlivcom  umožňuje dosiahnuť plnohodnotné uplatnenie. Nezabúdajme, že práca je tu pre človeka, a nie naopak.

3. Ktoré cnosti by mal podnikateľ u seba pestovať?

Praktická múdrosť a pracovitosť sú samozrejmé základné cnosti. Rovnako aj odvaha – nielen prijať riziko podnikania, ale tiež urobiť správnu vec, keď nás pokúša chamtivosť alebo nás ohrozuje konkurencia. Bezúhonnosť je ďalšia základná cnosť. Podnikatelia by tiež mali mať pochopenie pre potreby iných a konať s láskou. To neznamená zatracovanie alebo odsudzovanie zisku. Znamená to správať sa zodpovedne v opravdivo slobodnom a opravdivo korektnom trhovom prostredí. Pápež Benedikt. učí, že všetci kresťania musia robiť charitu podľa svojho povolania a vplyvu v spoločnosti. A napokon, podnikatelia by mali byť aktérmi pokoja a prostredníctvom neho aj aktérmi rozvoja. Nezabúdajme že svätý Ján XXIII. v encyklike Pacem in Terris spája pokoj s pravdou, slobodou, spravodlivosťou a láskou. A blahoslavený Pavol VI. povedal, že nové meno pre pokoj je rozvoj!

4. Ako môže vládna politika formovať ekonomické správanie? Nie je to skôr úloha osobnej morálky podnikateľov?

Tieto dva faktory idú ruka v ruke. Iste, jednotliví podnikatelia musia uplatňovať cnosti, ale to nestačí. Vlády musia vytvárať podmienky, ktoré umožnia etickým podnikateľom uspieť. Jednou z dôležitých úloh vlády je zabezpečiť férovosť – chrániť trh pred zasahovaním, ktoré znemožňuje poctivému podnikateľovi prežiť. Medzi také zasahovanie patria úplatky, korupcia, rodinkárstvo, zneužívanie vplyvného postavenia, monopoly, kartely a tak ďalej.

5. Pápež František viackrát kritizoval kapitalizmus. Mal na mysli kapitalizmus ako systém, či skôr jeho charakteristiky? Ak charakteristiky, tak ktoré?

Pápež František málokedy, ak vôbec, používa slovo kapitalizmus. Nezameriava sa na určitý hospodársky systém, ale na to, čo prežívajú milióny, ba až miliardy obyčajných ľudí. Odsudzuje hladovanie uprostred plytvania jedlom,  bezdomovectvo uprostred bohatstva, násilné presuny a migráciu obyvateľstva, obchodovanie s drogami a s ľuďmi a otrokárstvo. Každý systém, ktorý plodí takéto zločiny a ohavnosti, alebo umožňuje ich vznik, či má z nich výhody, zatiaľ čo pred nimi zatvára oči, treba kritizovať a zmeniť.

6. Je samotný zisk niečo zlé? Ako sa dá koordinovať snaha vytvoriť zisk so starostlivosťou o chudobných?

Zisk je dobrý a nevyhnutný, no musí byť primeraný. „Hospodársky výsledok“ však nie je jediný výsledok! Podnikatelia potrebujú zisk, aby mohli budovať udržateľné firmy a spravodlivo rozdeľovať bohatstvo. To za prvé znamená spravodlivé mzdy pre zamestnancov, spravodlivé ceny pre odberateľov a dodávateľov, spravodlivé dane a spravodlivé výnosy pre majiteľov a akcionárov. Zároveň to však znamená inklúziu chudobných, dobré spravovanie životného  prostredia, zodpovednosť voči budúcim generáciám a tak ďalej – teda rozvíjanie prírodného a spoločenského prostredia. Maximalizácia zisku výlučne len pre seba nie je najlepší alebo optimálny cieľ tak, ako konzumácia všetkého jedla, ktoré máme k dispozícii, nie je nášmu telu na úžitok. Podnikateľ, ktorý vedie svoj biznis zodpovedne ako povolanie, má lepšie výsledky, možno aj lepšie výnosy. Mnohí si pomyslia – to je nezmysel. Ale – ruku na srdce – naozaj „treba podvádzať, aby sme sa dostali dopredu“?

7. Aká je úloha nedele v podnikateľskom pláne a živote? Ako môžeme obnoviť tento deň ako deň pokoja a odpočinku?

Spomeňme si na jedno významné prikázanie: Ježiš nám hovorí, aby sme Boha milovali naplno a svojich blízkych ako seba samých. Obe časti tohto prikázania sú podstatné. Nemárnite čas na nedeľnej omši, ak počas týždňa svojím nekalým podnikaním ubližujete blížnym! Priepasť medzi vierou a životom škodí jednotlivcovi i jeho rodine. Je otrasným verejným svedectvom viery, lebo okolie vás pozoruje dennodenne, a nie len keď ste v kostole. Ak chcete žiť vyrovnaným životom, ak vašimi prioritami sú pokoj, odpočinok i bohoslužba, nájdete si na všetko čas. Pápež František nás vyzýva, aby sme boli autentickí. To nemusí byť jednoduché, ale predstavuje to ohromnú výzvu. Okrem iného, je to nevyhnutné, ak mestá chceme budovať pre ľudí, a nie vzďaľovať ich od človeka. Ak chceme mestá, ktoré sú stelesnením veľkosti človeka, v ktorých môžeme žiť ako bratia a sestry.

8. Pochádzate z Afriky. Čo môžu pre ňu urobiť vyspelé krajiny? Je veľa foriem pomoci. Ktoré z nich sú najužitočnejšie? Bolo by lepšie znížiť (alebo zrušiť) clá na dovoz afrických tovarov, čím by sme africkým producentom umožnili voľne ponúkať svoje tovary vo svete?

Rozvinuté krajiny využívajú Afriku. Neskončilo to formálnym pádom kolonializmu. Aby som odpovedal na vašu otázku: samozrejme, je dôležité mať prístup na trhy. No neuprednostňoval by som jedno hospodárske opatrenie pred druhým. Skôr by som povedal krajinám a nadnárodným spoločnostiam: „robte Afrike to, čo chcete, aby iní robili vám”. Nevnucujte nemožné úverové podmienky. V ťažobnom priemysle konajte tak, aby ste nespôsobovali sociálnu a environmentálnu katastrofu. Neposielajte do Afriky prebytky alebo nekvalitné potraviny pod nálepkou „potravinovej pomoci”, ktorá ničí miestne poľnohospodárstvo i obchod. A, prosím, pomôžte Afrike zastaviť korupciu. Afriku ilegálne opúšťa oveľa viac peňazí, ako do nej prichádza vo forme zahraničnej pomoci. Všetci sa teda musíme zmeniť, ľudia z Východu i zo Západu, aj samotní Afričania. To je krása premeny, to je skutočná výzva v tejto chvíli, na križovatke dejín.

uverejnené na portáli Postoy.sk